Dovoľte mi povedať Vám niečo o tomto prírodnom úkaze. Veľká koralová bariéra (po anglicky známa ako Great Barrier Reaf) sa nachádza pri severovýchodnom pobreží Austrálie a je to najväčšia sústava korálových útesov na Zemi.

Tento prírodný úkaz vznikol vďaka morským polypom a organizmom. Polypy pripomínajú malé medúzy obrátené naopak. Žijú v kolóniach a sú veľmi citlivé na zmenu teploty. Polypy síce nedokážu samé vytvoriť útes, no spolu s mikroorganizmami, ktoré vyživujú koraly sa tak dokážu postupne rozširovať.

Polypy v mori

Veľká koralová bariéra z vesmíru

Na mape sa tento koralový útes nachádza pri Queenslande. Je dlhý približne 2300 kilometrov a široký takmer 150 kilometrov. Vďaka takejto veľkej rozlohe je tento útes možno vidieť aj z vesmíru.

Veľká koralová bariéra z výšky

Veľká koralová bariéra sa skladá z viac ako 2900 rôznych druhov korálových útesov, približne 900 ostrovčekov a z veľkého množstva lagún. Toto územie je dlhé okolo 3000 kilometrov a spolu pokrýva viac ako 20 tisíc kilometrov štvorcových.

Živočíchy Veľkej koralovej bariéry

Vyskytuje sa tu až okolo 1500 druhov rýb, unikátne vodné cicavce, 5 tisíc druhov mäkkýšov a až okolo 170 druhov vtákov. Zaujímavým živočíchom, ktorého pod vodou možno vidieť sú napríklad dugongy, alebo takzvané morské kravy. Dugongy sú príbuznými slonov a sú to morské cicavce, ktoré v dospelosti môžu byť veľké až 3 metre a môžu dosahovať váhu do 300 kilogramov. Žijú väčšinou v malých skupinkách, ale niekedy sa vyskytnú aj osamote. Tieto živočíchy vyžadujú teplotu vody 20 až 36°C.

Dospelý jedinec Dugonga morského

Problémy s Veľkou koralovou bariérou

V roku 1981 bola Veľká koralová bariéra zaradená medzi UNESCO rezervácie. Len do kedy? Globálne otepľovanie je jedným z viacerých problémov na Zemi, ktorým by sme sa mali zaoberať. Práve to má za následok zmenšovanie Veľkej koralovej bariéry. Podľa štúdie sa od konca 19. storočia dokonca teplota vzduchu zvýšila až o 0,6°C, čo spôsobuje aj zvyšovanie teploty v oceánoch a moriach, s čím je spojené aj postupné podvýživenie systému a tzv. blednutiu koralov. Začiatkom roka 2020 vedci zaznamenali v bariére doposiaľ najrozsiahlejšie blednutie koralových spoločenstiev. Koraly prichádzajú o symbiotické riasy, ktoré im zabezpečujú výživu, bez ktorej prirodzene vymierajú. Ak by sa však situácia na svete zlepšila, koraly majú schopnosť zregenerovať sa do pôvodného stavu.

Ďalším problémom je tiež znečistenie vody odpadkami a malými plastami. Tisícky vodných živočíchov umiera kvôli plastovým taškám, ktoré im pripomínajú medúzy, ktorými sa živia, prípadne sa zvieratá do odpadkov zamotajú a uhynú. Tomuto problému by sa dalo predísť napríklad recyklovaním odpadkov, prípadne tiež náhradou plastov za ekologickejšie zdroje.

Tuleň zachytený v nečistotách

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *